0
Farní sbor ČCE v Praze 8 - Kobylisích
Kostel U Jákobova žebříku
U Školské zahrady 1, 182 00 Praha 8 - Kobylisy
telefon: 737 272 252
e-mail: kosteljakob@volny.cz
 
Aktuálně od Jákobova žebříku
Informace o aktuálním sborovém životě.
20. října (úterý)
19:00 sekání třicátníků přes Zoom
22. října (čtvrtek)
18:30 biblická hodina přes Skype (skupina „Kobyliská biblická“)
23. října (úterý)
14:30 konfirmační cvičení přes Zoom
25. října (neděle)
9:30 bohoslužba v češtině v kostele U Jákobova žebříku a na internetu (káže sestra vikářka Anna Pokorná)
QR kód
Pro snazší zadání sbírky je možné využít tento QR kód:
zpět ...
6. neděle po svaté Trojici (24. července 2006)
Lukáš 15; 1 - 11

Suspírium: Tak často sme slepí, hluchí a nemí a svet slizko ponúka nám zhnité jablká. Odpusť nám Pane, že v tejto spleti biedy, strácame Teba, seba i hodnotu človeka. A aký je náš život? To je iba prach a hlina, veď tak často žijeme bez teba, nášho Hospodina. No Ty však nechceš, aby sme ako stratení padli až do ohňa večnej smrti, dlaň pribitá v mnohom trápení, to láska ktorá nás sprevádzať v celom žití. Amen.

Kázňový text: Lukáš 15; 1 - 11
(1) Do jeho blízkosti přicházeli samí celníci a hříšníci, aby ho slyšeli.
(2) Farizeové a zákoníci mezi sebou reptali: "On přijímá hříšníky a jí s nimi!"
(3) Pověděl jim toto podobenství:
(4) "Má-li někdo z vás sto ovcí a ztratí jednu z nich, což nenechá těch devadesát devět na pustém místě a nejde za tou, která se ztratila, dokud ji nenalezne?
(5) Když ji nalezne, vezme si ji s radostí na ramena,
(6) a když přijde domů, svolá své přátele a sousedy a řekne jim: 'Radujte se se mnou, protože jsem nalezl ovci, která se mi ztratila.'
(7) Pravím vám, že právě tak bude v nebi větší radost nad jedním hříšníkem, který činí pokání, než nad devadesáti devíti spravedlivými, kteří pokání nepotřebují.
(8) Nebo má-li nějaká žena deset stříbrných mincí a ztratí jednu z nich, což nerozsvítí lampu, nevymete dům a nehledá pečlivě, dokud ji nenajde?
(9) A když ji nalezne, svolá své přítelkyně a sousedky a řekne: 'Radujte se se mnou, poněvadž jsem nalezla peníz, který jsem ztratila.'
(10) Pravím vám, právě tak je radost před anděly Božími nad jedním hříšníkem, který činí pokání."
(11) Řekl také: "Jeden člověk měl dva syny.


Pamätáte si, čo ste naposledy vo svojom živote stratili? Obyčajne strácame drobné veci a predmety, ktoré našu peňaženku až tak príliš nezaťažia. No niekedy sa nám stane, že stratíme niečo, čo malo pre náš život veľký význam. Môžeme stratiť priateľov, stratiť vieru, stratiť hodnoty v ktoré sme verili, stratiť spoločenstvo, kde sme sa cítili dobre, rovnako môžeme stratiť i cirkevný zbor, farár môže stratiť svojich cirkevníkov a cirkevníci svojho farára. Príčin, pre ktoré človek stráca mnohé veci, je iste veľmi veľa a každá z nich je špecifická. No dôležité je ako k strateným veciam a hodnotám sa postavíme. Robíme s tým niečo vo svojom živote, alebo voči tejto skutočnosti zostávame ľahostajní? Mrzí nás to vôbec, keď niečo alebo niekoho stratíme?

Je smutné stratiť niečo alebo niekoho. Človeka to dokáže niekedy položiť na lopatky. Naopak nájsť stratené a získať to späť, v nás vyvoláva obrovskú radosť. Keď nájdeme to, čo sme stratili dokážeme sa z toho tešiť ako malé deti – čiže radosťou, ktorá je úprimná – skutočná. O stratení, ale rovnako aj o nájdení strateného nám hovorí Pán Ježiš Kristus tri podobenstvá. Prvé podobenstvo je o stáde, ktoré malo 100 oviec. Z tohto stáda sa stratila len jedna. Keby sme túto skutočnosť premenili na percentá, tak by sme skonštatovali, že z celkového počtu sa stratilo len jedno percento. Mnohí v dnešnej dobe rátajú pri rôznych projektoch s omnoho väčšími stratami ako je jedno percento. Takéto malé percento je pre nich zanedbateľné a straty v podobných prípadoch bývajú povolené.

Druhé podobenstvo nám hovorí o stratenom peniazy. Keď sa vydávali ženy v Izraeli dostali ako svadobný dar 10 strieborných mincí. Tento svadobný dar predstavoval pre nich približne to, čo dnes predstavuje pre ženu snubný prsteň alebo obrúčka. Strata čo len jednej jedinej mince spôsobovala žene veľký zármutok – približne taký, ako keby dnes žena stratila svoju obrúčku – symbol manželského života. Opäť niekto by mohol namietnuť: Však čo až takého strašného sa stalo. Veď zostalo jej ešte deväť mincí. V percentuálnom prepočte strata tejto mince predstavuje 10% celého obnosu. A posledné tretie podobenstvo z Lukášovho evanjelia nám hovorí o stratenom synovi. Otec má dvoch synov. Mladší si žiada podiel na otcovom majetku a odchádza od neho preč. Už má dosť otcovho dirigovania a sám sa chce uplatniť vo svete. Podľa vtedajších obyčají mladší syn dostal tretinu otcovho majetku, ktorý by bol dostal tak či tak po jeho smrti. Po rozhodnutí mladšieho syna odísť od svojho otca, pri otcovi zostáva iba jeden syn – starší. V percentuálnom vyjadrení pri celkovom počte dvoch synov, otec stráca až 50%. Ide teda o stratu polovice budúcnosti, polovice pokolenia.

Možno doposiaľ pri čítaní týchto troch podobenstiev sme mali stále pred očami tú skutočnosť, že v každom z nich sa stratila len jedna vec – jedna ovca, jeden peniaz, jeden syn. Ale pravdepodobne nikdy sme sa nezamysleli nad tým, akú stratu to predstavuje v percentuálnom vyjadrení. Na týchto troch podobenstvách vidíme až dramatické stupňovanie jednotlivých strát. Prvá strata začína možno úplne smiešnym 1%. Druhá strata už hovorí o 10% a tretia, najväčšia strata o rovnej polovici – o 50%. Pri strate jednej ovečky zo sto si môžeme povedať: Však zostalo ešte 99. Možno s väčšou bolesťou by sme to dokázali povedať pri stratenom peniazy. 9 z 10 strieborných mincí – to nie je ešte taká tragédia. Ale stratiť už polovicu – to teda je už poriadna strata. Aj ekonómovia by v dnešnej dobe túto skutočnosť zle vnímali. 50% je skutočne veľká strata.

Aplikujúc tieto podobenstvá na naše rodiny, spoločenstvo cirkevného zboru či cirkev, o akých stratách by sme asi hovorili. Ale čo urobíme s tým, ako cirkev, ako spoločenstvo cirkevného zboru, ako rodiny, v ktorých nám žijú stratené deti, ale rovnako aj stratení rodičia, nepoznajúc Boha, nepoznajúc Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa? A ešte koľko bude takých, ktorí zatúžia po otcovom majetku a vyjdú si užívať tohto sveta? Vrátia sa niekedy späť? Stihnú to v tom čase milosti, ktorý je im darovaní tu na zemi? Vstúpia si do seba, ako márnotratný syn, uvedomujúc si, že toto bol krok do prázdna a nájdu cestu späť k svojmu otcovi, nájdu cestu späť do cirkvi, k svojmu Bohu a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi? To sú otázky, ktoré určite netrápia iba mňa, ale ktoré trápia možno mnohých z vás. Možno že doposiaľ sme sa na tieto podobenstvá dívali zo zorného uhla: Však čo, nič sa predsa tak dramatického nedeje. Veď stratila sa len akási jedna ovca, jeden peniaz či jeden syn. Z každého sa stratilo niečo po jednom. Načo vôbec hľadať stratené veci? Kvôli čomu sa namáhať? Ale pri percentuálnom prepočte vidíme priam dramatické stupňovanie, ktoré v dnešnej postmodernej dobe nám hrozí čoraz viacej. Diablovi sa darí. A darí sa mu i v našom cirkevnom zbore.

No napriek tomu, že v percentuálnom vyjadrení straty čoraz viacej stúpajú, Boh nechce povedať, že mu nezáleží na strate jedného alebo 10 percentách. Tieto tri podobenstvá chcú nám povedať, že pre Boha je dôležitý každý človek, každé percento. Srdce Boha je rovnako smutné, či sa stratilo 1, 10, 50 či dokonca i viac percent. No zároveň Boh sa raduje rovnakou radosťou nad každým strateným, ktorý sa našiel. Boh sa nikoho nevzdáva. Pre Neho nik nie je tak nepatrný či bezvýznamný, aby sa ho mohol zrieknuť. Pre Boha je každý jeden z nás dôležitý. Pán Boh sa neupokojí ani s tou najmenšou stratou. Aj táto strata ho trápi, čo možno nás ľudí niekedy už ani nezaujíma.
Pre Boha teda nik nie je tak nepatrný, aby sa ho zriekol. V treťom podobenstve to Ježiš Kristus nanovo zdôrazňuje, keď rozpráva o mladíkovi, ktorý v cudzine premrhal darovaný – zdedený majetok, ale zároveň stratil aj seba samého – stratil skoro vlastný život. Niekedy keď čítame tieto tri podobenstvá tak náš pohľad sústreďujeme príliš na veci, ktoré sú stratené – čiže na stratenú ovcu, peniaz a strateného syna. Ale v centre pozornosti týchto troch podobenstiev nestoja stratené veci, ale osoby postihnuté stratou, ľudia, ktorí o čosi prišli alebo niekoho stratili. Preto i dnes si nechceme všímať ovečku, peniaz, či strateného syna. Ježiš nerozprával tieto podobenstvá kvôli tomu, aby sme sa rozčuľovali nad darebáckym spôsobom života strateného syna, ktorý si nevedel vážiť to, čo dostával v dome svojho otca. V každom a jednom z týchto troch podobenstiev je položený doraz na nájdenie strateného. To, čo sa stratilo, sa opäť vrátilo do hry. Pán Ježiš v týchto podobenstvách zdôrazňuje obrovskú radosť nad nájdením strateného. Čiže nájdenie strateného a radosť nad nájdeným, to sú hlavné témy týchto troch podobenstiev.

1) Pán Boh sa nikoho nevzdáva. Nechce stratiť nikoho z nás! Keď pastier neváhal hľadať jednu jedinú ovečku zo 100, o čo viac hľadá Boh ľudí, ktorí sa Mu stratili? Možno to vyzerá ako hlúposť, aby pastier opustil 99 oviec a šiel hľadať jednu stratenú. Boh však každého jednotlivca natoľko miluje, že ako mňa tak i teba, ale rovnako i tých, o ktorých vieme, že sú stratení, sústavne vyhľadáva. Aj žena neúnavne hľadala jeden stratený peniaz. O čo viac námahy vynakladá Pán Boh, aby našiel čo len jedného strateného človeka? Môžeme si predstaviť, ako oná žena pobehuje po svojom príbytku, zohýna sa a prezerá všetko – každý kút. Možno spotrebuje omnoho viacej sviečok akú hodnotu má v konečnom dôsledku ten stratený peniaz. No i napriek tomu hľadá vytrvalo a neúnavne so všetkými svojimi možnosťami, ktoré má. A výsledok? Stratený peniaz nájde, zavolá si priateľky a susedy, aby sa spoločne radovali: "Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som stratila."

2) Všimnime si, ako Pán Ježiš zdôrazňuje radosť nad nájdením strateného. Nielen žena, ale aj pastier sa delí s radosťou so svojimi priateľmi a susedmi: "Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu." Pre strateného syna, ktorý sa našiel, usporiadal otec dokonca veľkú hostinu – čo by sme vôbec nečakali. Tak ako sa percentuálne zväčšovala strata v každom z troch podobenstiev, tak rovnako sa stupňuje aj radosť nad nájdením strateného. Najprv počujeme len o veselosti a radosti a nakoniec toto všetko je doprevádzané hudbou, tancom, posedením pri vykŕmenom teľati. Nakoniec Ježiš Kristus hovorí o tom, ako sa raduje celé nebo. Radosť v nebi nad jedným jediným hriešnikom, ktorí ľutuje svoje previnenia a činí pokánie je väčšia ako nad 99 spravodlivými.

Usporiadali sme už niekedy oslavu hriešnikovi, ktorý činil pokánie a vrátil sa do cirkvi, cirkevného zboru, k svojej rodine. Prejavili sme takémuto človeku radosť z toho, že opäť našiel Boha? Zrejme aj v dnešnej dobe by sa mnohí ľudia prestali skrývať pred Bohom, keby verili a zároveň vedeli, že Bohu sú milé radostné oslavy nad nájdením strateného. A cirkev by sa stala možno oveľa príťažlivejšou, keby v nej bolo viac takejto radosti. Oslavovať vieme svoje narodeniny a meniny, ale čo keby sme začali oslavovať návrat stratených ľudí k Bohu?

V evanjeliu sme počuli, ako si pastier vyložil ovečku na plecia, a tak ju odniesol domov. Nikde sme sa nedočítali, že by ju bil, či dokonca vyhrešil. Stratené sa nevracia domov s hrubosťou.

Evanjelista opisuje nežnú scénu: Pastier nezúri: Čože je to za hlúpa ovca, keď sa zatúlala? Nevypráši jej kožuch, netrestá ju. Hrdo a s radosťou si ju položí na plecia, ako si neraz otcovia posadia svoje deti. A chlapec či dievča sa v tej chvíli cíti byť veľký a milovaní. A toto nám často krát chýba v cirkvi, aby stratení, ktorí sa vrátili späť, cítili sa medzi nami veľkí a milovaní.

Nájdený peniaz nemá žiadne radostné pocity. Zato ich majú ľudia, ktorí našli možno len stratenú maličkosť, ale tešia sa, sťaby objavili poklad. Kto nájde stratené má dobré pocity a veľkú radosť. Otec strateného syna sa raduje tak silne, že pripraví hostinu, ktorá jeho prvorodeného syna až pohorší. Tí, ktorí sú stratení zažívajú pri Ježišovi nežnosť nebeského Otca. Ježiš prijíma stratených s takou láskou, že dobrí, slušní zákonníci sa až rozčuľujú a repcú: „Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi.“ Priatelí sa s tými, ktorých my ani nezdravíme, ktorých nechceme ani len vidieť. Ježiš však neberie ohľad na pohoršovanie sa a hnev zákonníkov.

Prijíma hriešnikov a raduje sa z ich pokánia. A dokonca dodáva, že aj nebo sa raduje nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie ako nad 99 spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánia (v. 7). Toto posolstvo vzbudzujúce hnev zbožných Izraela a Ježiša Krista priviedlo až na kríž.

Pán Boh hľadá stratených, nachádza tých, ktorí zblúdili. Slávi veľkolepé hostiny s kajúcimi hriešnikmi. Keď sa dokážeme v cirkvi radovať z návratu stratených, z úprimného pokánia kajúcich, až vtedy sme cirkvou Ježiša Krista. Nenechajme si zobrať túto radosť. Vďačne oslavujme Pána Boha za to, že nás našiel, že vďaka Jeho láske aj dnes nachádzajú ľudia cestu k nemu – cestu domov. Radujme sa z toho ako ovečka na pleciach pastiera, alebo dieťa na ramenách svojho otca. Kde sa činí pokánie, tam je dôvod veriť, že bude lepšie. Tam je aj radosť – a to nielen medzi nami, ale predovšetkým u Boha. Amen.

Roman Porubän, evangelický farář v Kežmaroku


zpět ...
© 2005 archa.cz