0
Farní sbor ČCE v Praze 8 - Kobylisích
Kostel U Jákobova žebříku
U Školské zahrady 1, 182 00 Praha 8 - Kobylisy
telefon: 737 272 252
e-mail: kosteljakob@volny.cz
17. srpna (středa)
15:30 bohoslužba v kostele svatého Václava v Psychiatrické nemocnici Bohnice
21. srpna (neděle)
9:30 bohoslužba (v češtině) v kostele U Jákobova žebříku (káže bratr farář Miroslav Erdinger)

11:30 bohoslužba (v korejštině) v kostele U Jákobova žebříku

14:00 bohoslužba (v japonštině) v kostele U Jákobova žebříku
24. srpna (středa)
15:30 bohoslužba v kostele svatého Václava v Psychiatrické nemocnici Bohnice
28. srpna (neděle)
9:30 bohoslužba (v češtině) v kostele U Jákobova žebříku (káže bratr farář Miroslav Erdinger)

11:30 bohoslužba (v korejštině) v kostele U Jákobova žebříku

14:00 bohoslužba (v japonštině) v kostele U Jákobova žebříku
31. srpna (středa)
15:30 bohoslužba v kostele svatého Václava v Psychiatrické nemocnici Bohnice
zpět ...
6. neděle po svaté Trojici (15. července 2007)
Genesis 17; 15 - 21 a 18; 1 - 15

Suspírium: Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a Pána Ježiša Krista. Amen.

Kázňový text: Genesis 17; 15 - 21 a 18; 1 - 15
(15) Bůh také Abrahamovi řekl: "Svou ženu nebudeš nazývat Sáraj, její jméno bude Sára (to je Kněžna).
(16) Požehnám ji a dám ti také z ní syna; požehnám ji a stane se matkou pronárodů a vzejdou z ní králové národů."
(17) Tu padl Abraham na tvař, usmál se a v duchu si řekl: "Což se může narodit syn stoletému? Cožpak bude Sára rodit v devadesáti?"
(18) Proto Abraham Bohu řekl: "Kéž by Izmael žil v tvé blízkosti!"
(19) Bůh však pravil: "A přece ti tvá žena Sára porodí syna a nazveš ho Izák (to je Smíšek). Svou smlouvu s ním ustavím pro jeho potomstvo jako smlouvu věčnou.
(20) A pokud jde o Izmaela, vyslyšel jsem tě: Hle, požehnám mu a rozplodím a rozmnožím ho převelice; zplodí dvanáct knížat a učiním z něho veliký národ.
(21) Ale svoji smlouvu ustavím s Izákem, kterého ti porodí Sára příštího roku v tomto čase."

(1) I ukázal se Hospodin Abrahamovi při božišti Mamre, když seděl za denního horka ve dveřích stanu.
(2) Rozhlédl se a spatřil: Hle, naproti němu stojí tři muži. Jakmile je spatřil, vyběhl jim ze dveří stanu vstříc sklonil se k zemi
(3) a řekl: "Panovníku, jestliže jsem u tebe nalezl milost, nepomíjej svého služebníka.
(4) Dám přinést trochu vody, umyjte si nohy a zasedněte pod strom.
(5) Rád bych vám podal sousto chleba, abyste se posilnili; potom půjdete dál. Přece nepominete svého služebníka." Odvětili: "Učiň, jak říkáš."
(6) Abraham rychle odběhl do stanu k Sáře a řekl: "Rychle vezmi tři míry bílé mouky, zadělej a připrav podpopelné chleby."
(7) Sám se rozběhl k dobytku, vzal mladé a pěkné dobytče a dal mládenci, aby je rychle připravil.
(8) Potom vzal máslo a mléko i dobytče, jež připravil, a předložil jim to. Zatímco jedli, stál u nich pod stromem.
(9) Pak se ho otázali: "Kde je tvá žena Sára?" Odpověděl: "Tady ve stanu."
(10) I řekl jeden z nich: "Po obvyklé době se k tobě určitě vrátím, a hle, tvá žena bude mít syna." Sára naslouchala za ním ve dveřích stanu.
(11) Abraham i Sára byli staří, sešlí věkem, a Sáře již ustal běh ženský.
(12) Zasmála se v duchu a řekla si: "Když už jsem tak sešlá, má se mi dostat takové rozkoše? I můj pán je stařec."
(13) Tu Hospodin Abrahamovi řekl: "Pročpak se Sára směje a říká: ' Což mohu opravdu rodit, když už jsem tak stará?'
(14) Je to snad pro Hospodina nějaký div? V jistém čase, po obvyklé době, se k tobě vrátím a Sára bude mít syna."
(15) Sára však zapírala: "Nesmála jsem se", protože se bála. On však řekl: "Ale ano, smála ses."


Milí bratia a sestry!
Dostali ste už niekedy nečakanú návštevu? Ako ste ju prijali? Bolo to pre vás milé prekvapenie alebo ste sa nevedeli dočkať, kedy sa návšteva poberie preč a zavrie dvere z vonkajšej strany bytu? Pravdepodobne každý z nás už dostal nečakanú návštevu. Takáto návšteva nás niekedy milo prekvapí, inokedy sme z nej zase nervózni. Ak sa nám návšteva ohlási, tak sa dokážeme na ňu pripraviť, pretože sa chceme čo najlepšie prezentovať. Ale neohlásená návšteva nás častokrát nájde nepripravených, nájde nás v tej realite, ktorú dennodenne prežívame. Verte mi, že ako farár vo funkcii návštevníka mám skúsenosti i s jedným i druhým a niekedy človek zažíva zvláštne situácie, predovšetkým v tom ohľade, že to ako sa správame – to neraz vôbec nie sme my.

Nečakaná návšteva. Návšteva v neobvyklom čase. Práve to sa prihodilo Abrahámovi. V krajoch kde žil, nik neputoval v poludňajších horúčavách. Kto by sa už vybral putovať na pravý obed, keď slnko najviac páli a môže spôsobiť človeku mnohé zdravotné problémy. A tu, za tohto horúceho dňa, odrazu Abrahám vidí troch mužov prichádzajúcich k Jeho stanu. Každý v tomto čase sa radšej utiahol do tieňa pred páľavou slnka, ktoré spaľovalo všetku zeleň. Zem bola vysušená, ako bol vysušený aj Abrahámov život. Možno si kladieme otázku: Prečo bol Abrahámov život vysušený? Aká bola vlastne príčina tohto jeho stavu?

Pán Boh Abrahámovi viackrát sľúbil syna a doposiaľ ho Abrahám nedostal. Čas plynul a biologické hodiny dobili svoj reprodukčný proces, a preto pre Abraháma bolo ťažké veriť Božím zasľúbeniam, ktoré teraz prišla potvrdiť nečakaná návšteva troch mužov. Keď sa Abrahám pozrel na seba, na svoje telo, keď si možno zrátal na prstoch, že už má 99 rokov a o rok sa dožije stého životného jubilea, tak nevidel Boží sľub reálne. Možno sa ešte ako jubilant dostane do novín, kde z neho novinári urobia super deda s receptom na dlhovekosť a vedľa bude vyobrazená fotografia, ako si s ním primátor podáva ruku vo svojom prijímacom salóniku, ale narodenie syna – v tomto veku? Pane Bože, to je asi nepodarený žart? Vieš si Bože predstaviť tú správu, ktorá by preletela novinami: Pán a pani Abrahámovci v stom veku života privítali na svet svojho syna. Tomu sa asi dá ťažko veriť. A preto si Abrahám v duchu myslí: „Či sa storočnému môže niečo narodiť a či deväťdesiatročná Sára môže ešte rodiť?“ Podobne sa i Sára v duchu zasmiala a pomyslela si: „Keď som už uvädla, môžem mať ešte rozkoš? Aj môj pán je starý.“

No my vieme, že Božie zasľúbenia nie sú povedané len tak naprázdno a ani v tomto prípade to nebol nepodarený žart ale slovo, ktoré sa o rok stalo skutočnosťou. Abrahám však nechce veriť tomuto zasľúbeniu a dokonca sa nechce ani na neho upriamovať, pretože by si to vyžadovalo byť v neustálom strehu, vytrvalo sa modliť, bojovať dobrý boj viery, a tak sa pripraviť na narodenie syna. Pripraviť sa na návštevu, ktorá sa stane súčasťou ich života. A to je veľmi ťažké nielen pre Abraháma, ale aj pre nás.

Čo si vážim na Božom slove – na Biblii je to, že zobrazuje ľudský život taký aký je, bez akéhokoľvek prikrášľovania. Ani v tomto prípade nám nestavia pred oči Abraháma ako chlapíka, ktorý má červený diplom z odboru dôvery v Boha. Božie slovo nám ho nezobrazuje ako osobu, ktorá je bez chyby a na všetko má patent. Biblia nám Abraháma vykresľuje skôr ako amatéra, v ktorého žití sa striedajú chvíle radosti so smútkom, okamihy šťastia s hlbokým zúfalstvom, kde výšiny sú skutočne vysoké, ale aj hlbiny dostatočne hlboké. Určite i to poznáme zo svojho života.

Abrahám sedí pri vchode do stanu. Nečaká, že sa čosi zvláštne stane. Slnko páli, a práve vtedy sa to stalo. Zjavil sa mu Hospodin. Vidí pred sebou troch mužov. Prišli znenazdajky, sťaby spadli z neba. A oni skutočne spadli z neba. Nik menší ako sám Boh, prišiel v sprievode dvoch anjelov na pracovnú návštevu k Abrahámovi. Bola to nečakaná návšteva a my môžeme dnes skonštatovať, že sám Boh je na návšteve u Abrahámovcov. Sedí v ich záhradke či kuchyni. Dostáva sa aj na tie najneobyčajnejšie miesta, aké si dokážeme predstaviť. Boh prichádza celkom obyčajne tam, kde by sme Ho vonkoncom nečakali. Stretávame sa s Ním nielen v kostole, ale aj tam, kde by sme ho možno stretnúť nechceli. Boh častokrát je pre nás nečakanou návštevou. Ako sme na túto návštevu pripravení? Keby nás dnes Boh z nenazdajky navštívil, ako by sme na to zareagovali?

Boh prichádza k Abrahámovi veľmi ľudským spôsobom – v civile, v podobe troch pútnikov. Tak to robí dosť často. Je to Jeho spôsob. Pred dvetisíc rokmi na prvé Vianoce sa Slovo zasľúbenia stalo telom. V betlehemských jasliach v Ježišovi Kristovi prišiel Boh k nám v civile. Prečo sa nám zjavil práve takýmto spôsobom? Urobil to preto, aby sme Mu rozumeli a nemuseli sa pred Ním desiť ukrutným strachom previnilcov.

Všimnime si, čo sa odohráva pri tejto nečakanej návšteve. Abrahámova zbožnosť netkvie len v modlitbe. To by bolo strašne málo. K jeho zbožnosti patrí i pohostinnosť. Prichádzajúcim trom pútnikom nachystá občerstvenie, a to tak výdatné, že im ponúka oveľa viac ako môžu hostia spotrebovať. Svojej žene Sáre prikáže narobiť posúchy z troch mier múky, čo predstavovalo 36 litrov. Nešlo o akési obžerstvo, ale o to, že Abrahám dáva svojim hosťom to najlepšie, čo má a dáva im to s radosťou, vďačnosťou a ochotou. K prejavom viery patrí nie len to, čo konáme v kostole. Hoci iste aj to patrí k prejavom viery a je dobre, že i dnes tu smieme byť. K viere patrí rovnako i naše správanie doma. K prejavom viery patrí aj vaša pohostinnosť, vaša ochota prijať nás vo vašom cirkevnom zbore.

Uvedomme si, že to ako sa správame k hosťom a cudzincom patrí k prejavom mojej a tvojej viery. Pán Ježiš v Matúšovom evanjeliu hovorí: „ Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne.“ (Mt 25,35.36) I v našom svete, v terajšej dobe, rovnako i medzi nami chodí Boh ako inkognito – nepoznaný. Prichádza k nám v civile. V ľuďoch, o ktorých by sme to možno vôbec nepovedali.

Pán Boh má pre nás ľudí aj posolstvo. Pre Abraháma to bolo nové zasľúbenie, respektíve nové potvrdenie starého zasľúbenia o narodení syna. Keď o tom počuje Sára, skrytá za stanovým plátnom, smeje sa. Veď je stará. A ako hovorí Bengt Pleijel – švédsky evanjelický farár, ľahšie je uveriť narodeniu dieťaťa z panny ako narodeniu dieťaťa zo starej baby. Sára si myslí, že k dieťaťu jej už ani Pán Boh nepomôže. Ona a dieťa? V jej veku? V deväťdesiatke? To je predsa do popuku, to je na smiech.

Smiech je vzácna ľudská výsada. Vy, ktorí ste mamičky či otcovia, krstní či starí rodičia, vy - ktorí máte doma malé deti, spomeňte si len na vzácnosť chvíle, keď sa na vás po prvýkrát usmialo vaše dieťa – to vaše maličké. Smiech je vzácnym privilégiom pre ľudí. Najhoršie je, keď sa pokazí to najlepšie, keď sa pokazí smiech a radosť. Je smiech, ktorý uzdravuje – a určite aj vo vašom cirkevnom zbore sa nájdu takí ľudia, ktorým ak by bola urobená zvuková nahrávka ich srdečného smiechu, tak iným by to možno pomohlo k zdraviu. Poznáme však smiech, ktorý ničí – ironický smiech, keď niekoho chceme zhodiť. Je smiech uvoľnený ale i kŕčovitý, smiech oslobodzujúci i plný pohŕdania. Jestvuje smiech zdravý – ten patrí ku kresťanstvu, ale aj pohanský.

Pohanským smiechom je i smiech Sáry, smiech nevery. Sára sa smiala, lebo neverila Božiemu sľubu, bola maloverná. Spochybňovala Božie slovo. Svojím smiechom sa Bohu vlastne posmievala. A paradoxne v tomto je ukryté evanjelium, tá dobrá a radostná zvesť tohto príbehu. Pán Boh sa nedá vyrušiť vo svojich plánoch ani našou neverou, ani naším pohŕdavým smiechom. Boha od Jeho dobrých plánov neodradí ani naša nevernosť, ani náš posmech! Nepochybujme: Keď Pán Boh povedal, že čosi vykoná, On to naozaj vykoná. On je Boh – povie, čo urobí a urobí, čo povie. „Či je niečo nemožné u Hospodina?“ Takto sa pýtal Pán Boh kedysi Abraháma a takto sa pýta dnes aj nás. Boh sa ťa, milý brat a milá sestra pýta, či Mu veríš? Teoreticky by sme odpovedali – áno. Teoreticky to vieme, ako keď sme sa v škole čosi naučili, čosi „nabiflili“. No keď – podobne ako v škole, je naša viera skúšaná „pred tabuľou“, nezriedka to tak vyzerá.

Máme svoj pojem času. Držíme sa svojho kalendára. Dívame sa na svoje hodinky. Upriamení na svoj čas zabúdame, že Pán Boh rozumie času inak, že Boží kalendár nepozná iba dni, týždne mesiace, roky, hodiny či minúty, ale tento kalendár počíta s večnosťou. To len nám sa zdá, že keď Boh nedodržuje svoje termíny – ako im my rozumieme – tak si myslíme, že zlyhal. Nezlyhal! Zlyhala naša trpezlivosť viery. Vkladajme preto všetky naše potreby, túžby a nádeje do Božích rúk. I všetky svoje ťaživé otázky a určite ich nie je málo.

Do týchto otázok nám zaznieva odpoveď: „Či je niečo nemožné u Hospodina?“ Za túto centrálnu výpoveď nášho textu treba pripísať veľké NIE. A potom sa aj naše otázky odrazu zmenia: Či je pre Boha príliš ťažké pomôcť mi zvládnuť náročný deň alebo úlohy v cirkevnom zbore? Či je pre Boha nemožné zvládnuť nedorozumenia s tými, ktorí mi idú na nervy? Či je pre Boha priťažké dať mi potešenie a nádej pri strate blízkeho človeka? Či je pre Boha nemožné dať mi silu prekonávať zlozvyky, s ktorými neraz prehrávam? Či je niečo nemožné u Hospodina?
V Biblii sa to nepíše, ale Abrahám a Sára sa pravdepodobne v onú noc milovali. Manželský život nie je zakázanou témou pre Bibliu. Aj keď o tom tu nie je zmienka, my vieme, že rozhodujúce dielo vykonal Boh. Abrahám a Sára nesplodili svojho syna schopnosťou tela, ale viery. A keď sa Izák narodil, smiali sa. Nebol to už smiech malovernosti, ale radosti, vďaky, víťaznej viery. Boh plní svoje slovo a oni majú budúcnosť.

Aká bude naša budúcnosť? Keď budeme žiť z Božích zasľúbení, poslušne veriť Božím sľubom, konať, čo nám Pán Boh káže, potom sa nemusíme báť o výsledky, ani o budúcnosť svojej cirkvi, či svojho cirkevného zboru.

Od príchodu Ježiša Krista a od Jeho vzkriesenia totiž veríme, že aj v tej najstratenejšej situácii, je možná záchrana. Božie slovo platí a budúcnosť má ten, kto Bohu, Ježišovi Kristovi a Jeho slovu dôveruje v každej oblasti. „Či je niečo nemožné u Hospodina?“ Či je niečo nemožné Tomu, ktorý nás stvoril, za nás sa obetoval a pre nás zmŕtvychvstal? Kto verí Kristovi a Božiemu slovu, ten obstojí a má budúcnosť. To len nám sa zdá, že Boh nedodržuje svoje termíny. Keď Pán Boh povedal, že čosi vykoná, On to aj vykoná. On, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov – náš Boh vykoná, čo sľúbil. „Či je niečo nemožné u Hospodina?“ Amen.

Roman Porubän, evangelický farář v Kežmaroku

(redakčně neupraveno)




zpět ...
© 2005 archa.cz